Jiřina Prekopová: Podmienečná láska je bezcenná

Jiřina Prekopová: Podmienečná láska je bezcenná

Bratislava mala česť privítať svetoznámu česko-nemeckú „psycholožniciJiřinu Prekopovú. Tak akovtipomláskou prekrúca toto slovo, rovnako so srdcom na dlani korení bonmotmi aj svoje odborné verejné vystúpenia. Pracovalapostihnutými deťmi na klinikeStuttgarte, je autorkou mnohých odborných publikáciídnes sa zaoberá podporou pozitívneho rodičovstva. V úctyhodnom veku 85 rokov je stále vitálnaenergiou dobíja všetkých, ktorí sa ocitnújej blízkosti.

 

Pani Prekopová vraví, že nikdy nebolo také ťažké ako dnes vychovávať deti. Nazdáva sa, že láska vo svete hyniepoznáme to podľa toho, ako sa darí deťomrodinám. Užívame vecipotom ich vyhadzujeme. No nielenveciam, ale ajľuďom máme tento postoj. Vymeníme manžela, manželku, zahodíme dieťa, ak nie je dokonaléŽijeme na vrchole blahobytu, no treba pamätať na to, že historické civilizácie na vrchole blahobytu degenerovali. Ako hovorí Hamlet  - „Doba vytknutákĺbov šalie."  A pani Prekopová tvrdí, že lenláskou vyberieme zákrutuapokalypse.

Chlad a výkon

Žijeme dobu, kde chladne láska. Deti sme začali trestať a to prírodné národy nikdy nerobili. Nikdy deti netrestali odlúčenímizoláciou, ani telesnými trestami. Nikdy netrestali odňatím lásky. V tomto zvieracie matky vo výhode, lebo nemajú knihy ani univerzity. Vo vzťahumláďatám sa riadia svojimi inštinktmi, ktoré ich vedú zväčša správne. No človek vedený rozumom často zabúda na to, čo je pre dieťa dobré. Väčšina mamičiek robí  všetko pre to, aby bolo dieťaťu dobre. No bohužiaľ to z ich pohľadu znamená, aby mu bolo dobre po materiálnej stránke. Aby raz bolneho schopný právnik, lekár, úspešný človekTým kladú aj na deti také vysoké požiadavky, ktoré ich vedúúzkostidepresiám.  
Veľa matiek venuje nadmernú energiu sledovaniu dieťaťaporovnávanímtabuľkami či rovesníkmi. To im samozrejme odčerpáva mnoho sílsvojim deťom nastavujú hodnotový rebríček tak, že dôležitejšie ako ono samo je jeho výkon.

Bez empatie niet lásky

Novorodenec je podľa pani Prekopovej predčasne narodený človek. Sám nedokáže nič. Nevie svojim pohybom ani inštinktom vyhľadať matku, je absolútne odkázaný na starostlivosť a ochranu. Ale táto fáza bezbrannostiodkázanosti ohromný význam pre ďalší rozvoj empatiečloveka. Jeho upätosť na matkuna ostatných členov rodiny je obdobím, kedy prebieha komunikáciaočí do očívtedy sa dieťa učí empatii. Bez rozvinutej empatie totiž nie je možné naučiť sa milovať.

Moderná doba na rozdiel od prírodných národov deti od rodičov vzďaľuje. V minulosti boli malé deti celodenne nosenénáručí rodičov, aleboplachte na chrbte. Bol to ničím neprerušovaný kontakt, z ktorého deti cítili blízkosťochranuistotu. I keď sa hnevali, i keď boli mrzuté a rozladené.  Tento neustály kontaktmatkou im hovoril - si môjneopustím ťa, ani keď plačeš, ani keď zúriš
A to je základ bezpodmienečnej lásky. Láska podmienečná nemá žiadnu cenu. Skutočná láska je bezpodmienečná.

Trestáme neláskou

A v našej dobe sme začali deti trestať telesne aj psychicky, čo pred nami žiaden prírodný národ nerobil. Pod žiadnym trestom sa totiž empatia nekoná. A teda ani rozvoj dieťaťa.  Maličké deti dnes spávajú samépostieľke za zatvorenými dverami. Potrestali sme ich odňatím láskyľudskej spoločnostiich najzraniteľnejšom životnom období.  
ak sme sa na ne hnevalistaršom veku, zatvorili sme ich za trest samé do izby. Navyše s komentárom - porozmýšľajsebe a o tom, čo si urobil. Dali sme mu úlohu, ktorú nie je schopné zvládnuť, povedali sme mu, že nie je žiaduce v ľudskej spoločnosti. Keby sme mu však  v rozhovoreočí do očí vysvetlili, čo nebolo správne, a že smetoho ako rodičia smutnínahnevaní, ale že napriek tomu ho milujeme, v takejto komunikácii by sa dieťa naučilonašich pocitoch, o hraniciach a zároveň bolo by utvrdené v tom, že našu bezpodmienečnú lásku ničímnikdy neohrozí
„Miluj ma aj keď som sa zašpinil, lebo keby som bol čistý, miloval by ma každý", vravíbezpodmienečnej láske Jiřina Prekopová.

Ak dieťaťu svojim správaním hovoríme - budem ťa mať rád len potiaľ, pokiaľ budem mať na teba nervy - je to pre neho najhoršia správa o tom, že nie je hodné lásky.

Prírodné národy a moderné technológie

Naši predkoviaprírodné národy dieťa zo spoločnosti nevyčleňovali. Nemohli si to dovoliť. Všetci žili spoločnejednom príbytkuvyhodením dieťaťa von by ohrozili jeho život.  Dieťa bolo súčasťou spoločenstva, či už v dobrej nálade alebo trucovité.  A kontaktom so spoločnosťou sa učilo. Bohužiaľ, čím bohatšia spoločnosť, tým je väčší priestor na vzájomnú izoláciu. Na rozdiel od minulosti máme dnesdispozíciidomácnosti niekoľko izieb, ktoré sa stávajú väzením, čidobrovoľným alebo nedobrovoľnýmMáme techniku, ktorú často používame nerozumne, čo bolestivo zasahuje rodinné vzťahy. Ako náhradu rozhovorovvzájomnej ľudskejtelesnej blízkosti používame televízor, počítače, tabletysmartfónyAko sa majú teda naše deti naučiť empatii?

Jiřina Prekopová hovorí: „Keby som bola diabolchcela by som zničiť boží plán, zrušila by som polaritu, povedala by som - nič nemusíš, nemusíš znášať ťažké chvíle, nemusíš rozhodovať medzi dobromzlom, nemusíš trpieť, nemusíš sa nikomu dívať do očí. Odnaučím vás empatii a urobím to poslednou a najsilnejšou ranou - dám vám digitálnu technológiu a všetkých vás tým ohúrim a omámim. Nebude žiadna empatia. A tam kde nie je empatia, nie je ani láska."

Deti  dnesmnohokrát nevedia udržať očný kontakt, komunikácia je pre nich namáhavá, pretože ich slovník je chudobný. V našich rodinách sa nerozpráva. Detirodičia sedia pred počítačom alebo pred televízoromtak sa stávame autistickou spoločnosťou.

Len s láskou vyberieme zákrutu v apokalypse 

No s láskou vieme opraviť vzťah medzi rodičomdieťaťomaj ten medzi manželmi či partnermi. Celý život je o stretnutí človekačlovekom. Inak by bol každýnás sám ako vlk. Len vo vzájomnom kontakte vieme precítiťpochopiť iného človeka. Len vtedy vieme viesťukončiť konflikt bez toho, aby sme niekomu ublížili. Konflikt sa stáva užitočným, lebo sme sa počas neho dozvedeli niečosebeniečočloveku, na ktorom nám záleží. Rodičia tak vlastným deťom ukazujú, ako sa konfrontujúzmierujú. A to, že konflikt nie je koniec lásky.

Potrestanie odňatím lásky je ten najväčšínajbolestnejší trest.  Predsa aj najhorších zločincov zlomila samotka. Bezpodmienečnú lásku potrebujeme celý život, ale v detstve je pre nás dôležitá ako vzduch na dýchanie.

Postrehy a zápisky zo seminára PhDr. Jiřiny Prekopovej (25.3.2014 v Bratislave)