Keď štátny zamestnanec s úžasom zistí, že nemožné je možným

Keď štátny zamestnanec s úžasom zistí, že nemožné je možným

Vo štvrtok som sa zmienila redaktorke RTVSsúvislosti s inou témou  aj Kristiánovijeho vážnom probléme. Kristián mal v tej chvílilen tri dni nato, aby si zariadil život mimo detského domova. Bez upozorneniabez prípravy ho mal takmer okamžite opustiťOkamžitebezpodmienečne
Príčinazlyhanie kompetentných
Rozhovor pre Rádiožurnál  mal byť pôvodne o tom, že v kauze utýranej Lucky padlo historicky prvé obvinenie sociálnej pracovníčky. Pani redaktorka sa pýtala, či si myslím, že by to mohlo mať pozitívny efekt na dôslednosť práce sociálnych pracovníkov.

Myslela som na všetky tie deti, na ktoré sa vykašľali najprv ich rodičia, ale týmto zhubným systémom boli zadupané ešte hlbšie do zeme. To musí naozaj prísťsmrť malého dieťaťa preto, aby sa niekto začal zaujímať o to, ako sa štát starádetinúdzi? Až keď zomrie malé dieťa po nevýslovných mukách?Nie, nemyslím si to. Pretože taký marazmusakom sa sociálna práca nachádza, taký nevylieči jedna zatvorená sociálna pracovníčka. Ona je len dôsledkom. Vyhorenie, nezáujem, byrokraciamnohokrát absencia primárnej ľudskosti a empatie. Nekompetentnosť, nedostatočné ohodnotenie, fluktuácia. To všetko bez náležitého vedenia, bez víziíbez motivácie.

No aj sekundárne môže neprofesionalitazlyhanie  dieťa zabiť, alebo mu nezvratne zničiť život

Pani redaktorka prisľúbila, že sa pokúsi urobiťKristiánovom prípade reportáž
Neustále som bola na telefóne. Zháňala som Kristiánovi ubytovanieprípadné zamestnanie. Otravovala som kopec ľudívšetci boli veľmi milíochotní. Mnohí iniciatívni prichádzali so svojimi návrhminápadmi. Mnoho ďalších dobrých ľudí sa ozvalo cez mailysprávyponúkali svoju pomoc. Napriek tomu bol pondelok krkolomný termín na to, aby sme vedeli zásadné veci vyriešiť
Kristián mal v pondelok po škole prísť pre svoje osobné vecipapierejeho pobytdetskom domove mal byť ukončený.

Priebežne sa hlásila pani redaktorka, ktorá si medzi časom požiadalaoficiálne stanovisko Ústredia práce.   vrajničom nevedia. Ale zistia
Prosila som pani riaditeľku Domu na polcesteKocúriciach, aby Kristiána prijala.  Spoločne sme hromžili nad tým, že deti pred odchodomdomova majú prejsť prípravou na osamostatnenie, lenže prax je taká, že najčastejšie jednoducho vykopnuté. V Kristiánovom  prípade ale závažné zanedbanie kolízneho opatrovníka, detského domova aj sudcu spôsobilo to, že Kristián - nezaopatrené dieťa, ktoré sa pripravuje na svoje budúce povolanie, boltento svoj zákonný status pripravenýBez akéhokoľvek záujmu. Riešenie ich zlyhania - vyhadzov chlapca.

No precedens to nie je. Pani riaditeľka Pukancová vítala vo svojom centre aj decká, ktoré doviezli presne v deň ich osemnástich narodenín vychoši a priamo z decáku
Alebo prišli mladí samineskôr. O dva - tri mesiace po prepustení. Vyhladovaní, dotrhaní a zadlžení.  
Tretinu bezdomovcov na Slovensku tvoria odchovanci detských domovov. Výsledok sociálnej „práce".

V piatok popoludní sa už o vec zaujímali dve redakcieokrem RTVS aj aktualne.sk. Obe dostali totožné odpovede od Ústredia, že je to tak, chlapec musí odísťdetského domova. No  v podvečer, div sa svete - na základe prešetrenia situácie prehodnotili svoje vyjadrenie a Kristiána vyhadzovať nebudú. Zostáva "až do vyriešenia situácie v jeho prospech".  Čo od toho očakávať, to ukáže budúcnosť.

Na jednej strane mám ohromnú radosť. Teším sa s KristiánomPreňho to znamená, že môže namiesto neistoty, v pondelokpohode prísť zo školy,  zložiť veci do svojej izby, pozdraviť svojich kamarátov, svoju sestru a priateľku, zvaliť  sa na posteľ a učiť sa vyhlášku, lebotýždni robí vodičák. A ešte chvíľu, aspoň chvíľu kým sa učí, mať relatívny pokoj.

Na druhej strane mám veľkú zlosť, pretože ak by ma nekontaktoval, ak by sa v tom potom nezačali vŕtať médiá, bol by na dlažbe. V jednej chvíli to bola patová situácia, riešiteľná len obetovaním chlapca. Po intervencii médií sa zrazu hľadá cesta. To naozaj liek na každé zlyhanie štátu je len verejná ostuda v médiách? Kam sme sa to dopracovali?

Kristián nie je jediný ani posledný, na ktorom sa dá demonštrovať úbohosť našej sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.  A médiá nemajú takú kapacitu, aby riešili ročne 300 odchádzajúcich detí z domovov.  Nemajú kapacitu ani na to, aby riešili všetky deti týrané, zanedbávané alebo ohrozené. A nie je to ani ich cieľom.  Tieto deti by mal sanovať systém. Ten systém má k dispozícii skvelý zákon. Zákon hovorí o tom, že je nevyhnutné ochraňovať  práva a právom chránené záujmy detí.

Čím to, že zákon je zdrapom papiera?

Ďakujem všetkým, ktorí sa snažili Kristiánovi pomôcť. 
Veľká vďaka vám, známi aj neznámi,  že ste ponúkali pre chlapca pomoc a podporu, že vám na jeho ďalšom osude záležalo. 
Veľmi si to vážim.