Medzinárodná blamáž. V hlavnej úlohe – trojročné dievčatko

Medzinárodná blamáž. V hlavnej úlohe – trojročné dievčatko

Jednou ranou pripravili všetkých o všetko. O lásku, vzťahy, istotu. Aby len nič nestálo v ceste pripravenému odsunu dieťaťa za hranice.
Zvoní
mi neznáme číslo. Pani na druhej strane sa ospravedlňuje za prípadné vyrušovanie, číslo jej dala známaÚsmevu ako dar. Volá, lebo je momentálnepatovej situáciiči by som jej nevedela poradiťpomôcť.

Príbeh takmerhapyendom

Pani Monika začala svoje rozprávanie. Profesionálnou matkou je od roku 2008. Stará saseba domadomovácke deti. Dodnes jej rukami prešlo dvanásť detí. Problém sa  však týka iba posledných troch detí. Súrodencov.

Karolínka prišla do jej rodiny ako novorodeniatko. Dnes tri roky. O rok po nejnej prišiel trojročný brat Sebastiándesaťročná sestra Nikolka. Dnes chlapec 5 a dievčatko 12 rokov.

Detský domov teda skompletizoval súrodeneckú skupinujednej rodine. Všetka česť.

Ešte pred troma týždňami si nažívali ako šťastná rodinka. Monika svoje biologické deti dospelé, tak venovala všetku svoju láskupozornosť  trom prijatým súrodencom. Už dlho však tušila, že tento vzťah bude mať hlbšie korenezmení jej život.

Biologická matka detí ich od začiatku pravidelne navštevovalastaršie dve si brávala aj na víkendové pobytynej domov. Najmladšiu Karolínku nie. Bola ešte príliš malá. A ani právny status Karolínky to nedovoľoval. Dnesneznámo prečo, matka podpísala osvojiteľnosť dieťaťa. Ale od bábätka ju stretalapýtala sa na to, ako sa jej darí, bola s ňoukontakte.

Minulý rok začali pracovníci detského domova oferovaťpani Moniky, aby si zobrala najmladšiu zo súrodencovKarolínku, do svojej starostlivosti. Karolínka jej hovorila „mama“, videli aký pekný vzťah spolu majú. Vraj už prešla celoslovenské adopčné kolečko, v žiadnom kraji ju nikto zo žiadateľov nechcel. Aj keď status osvojiteľnosti, zrejme navždy zostanedetskom domove.

Monika mala všetky tri deti veľmi rada, no jedinánichKarolínka, bola právne voľná. Nemala nad čím váhať. Podala žiadosť na súdzverenie Karolínky do náhradnej osobnej starostlivosti.

Písal sa rok 2014. Nemá čo rozvažovať. Karolínku miluje. Rovnako ako jej sestričkubračeka. No NikolkuSebastiána ich mama „nepodpísala“.

A s biomamou dobrom vzťahu. Je to jednoduchá žena, občas zmätená zo života, chudobná. Ale Monika jej pomáha radačasto. Bola aj veľmi rada tomu, že na svoje deti nezanevrela, že ich navštevujezaujíma sanich.

Prototyp profesionálnej mamy. Podporuje rodinné putá. Snaží sa držať súrodencov pokope. Dbá na ich záujem.

Tragédia na obzore

Súdzverenie Karolínky bol stanovený. čert v tom mal prsty, že Monika v ten deň ostala pripútaná na lôžkohexenšusom…  Súdu sa ospravedlnila, ale ten čertcelej veci pracoval ďalej.

Nebyť totiž tejto fatálnej náhody, dnes by už neboločom písať. Karolínka by bola zverená pani Monikeich rodinka by siNikolkouSebastiánom prežívala pokojné chvílevšetci spoločne by sa tešili na prázdninové dobrodružstvá.

polovici júna však profimamu Moniku informovali, že o Karolínku záujem zahraničný pár z Malty a že hneď prídu na prvú interakciu.

Vy ste sa zbláznili?  – spýtal by sa každý, ktorý nepozná kolotoč štátnej správy. Pani Monika, však vycvičená pomermi krotko informovala o tom, že ona už o Karolínku zažiadané od roku 2014 a že ju skutočne chce do starostlivosti. Navyše Karolínka rada svojich súrodencovoni ju ešte viac. tu tiež svoju biologickú mamu. O toto všetko by raznavždy prišla.

Bolo jej povedané, že je len zamestnanec detského domova, aby poslúchala inštrukcie detského domovaaby bola spolupracujúca pri interakciách nových žiadateľovdieťaťom.

Tak Monika spolupracovala. No verila, že v procese niekto zahamuje, lebo preskúmal skutočný stav. Behom dvoch týždňov mala so žiadateľmi z Malty Karolínka sedem interakcií.

Monika v tej chvíli videla, že nie je nikto, kto by zatiahol záchrannú brzdu.

Karolínka chodilainterakcií rozrušená, plačlivá, mala nočné desy, vracala.  Každý deň ďalšia interakcia. Malá sa od rána skrývala na záchode, pod posteľou…Nechcela ísť.

Rovnako zle znášali situáciu jej súrodenci. Malý Sebastián bolškôlke taknepoznaniu, že Moniku si pozvala učiteľka na pohovor. Sebko bol vraj celý čas v škôlke smutný, len sedel, nehral sa, stále mu bolo do plaču. Učiteľke povedal, že vraj jeho sestričku stále niekde berú, ona plače a že on saňu bojí. Monika teda musela vysvetľovať, že Sebastián je oprávnene smutný, lebo jeho sestričku naozaj niekde berú. Ďaleko za hranice.

Nikolka je už rozumné dievčatko. Keď sa jej pýtali na to, ako zvláda odlúčenie od svojej sestry, povedala, že s nimi robia tak, akoby im mal skapať škrečok. Bola nahnevaná na pani psychologičkudetského domova, ktorá im hovorila, že ich tam raz Karolínka zoberie na dovolenku. Ona nechce „raz“ dovolenku so svojou sestrou. Ona ju chce mať.  Terazstále.

To bola celá príprava detí na proces medzištátneho osvojenia dieťaťa.

Vŕšenie prešľapov

Do zoznamu detí voľných na medzištátne osvojenie môžu byť zapísané len také deti, pre ktoré sa na území Slovenska nenašiel žiaden vhodný žiadateľ. Dieťa tu nemá žiadne väzbyjeho jedinou nádejou na rodinu je zahraničný pár. Medzištátne osvojenie je teda posledný záchranný pás. Posledný pre to, lebo presídlenie dieťaťa do inej krajiny  znamená pre neho veľkú komunikačnúkultúrnu bariéru. Teda ohromný stres. Ale ak je zahraničie jeho jedinou šancou na rodinu, tak táto obeta stojí za to.

zákonoch je mnohokrát zdôraznené, že všetky opatrenia sa musia diaťrešpektom na súrodenecké väzby detí. Nie nadarmo. V živote detí, ktorých opustili všetci dospelízodpovední, si súrodenci tým najdôležitejším  pokrvným putomAk je rodinatroskách, o to vzácnejší je vám každý súrodenec, ktorý vástomuto zväzku púta. Je totiž ohromne ťažké, žiť na svete bez koreňov. To vedia len deti, ktoré si to museli zakúsiť.

Karolínka je teda absolútne nevhodným adeptom na medzištátne osvojenie. Je to dieťa, ktoré tu súrodenecké väzby a o ktoré je už hodný čas žiadosť na súde.

Keď mi volala profimama Monika, mala Karolínka za sebou interakcie so zahraničnými manželmi, bola v zlom psychickom stave, jej dvaja súrodenci rovnako. Podpora zo strany detského domova bola tak ako Nikolka povedalaakoby im mal skapať škrečokPritom mali navždy prísťsestru.

Biologická matka týchto troch súrodencov zostala rovnakopanike. Nerozumela tomu, že papier, ktorý kedysi dávno podpísala znamená aj to, že jej dcéra môže navždy odísť za hraniceona ju nikdy neuvidí. Požiadala pretozrušenie osvojiteľnosti pre malú Karolínku.

Súdosvojenie Karolínky na Maltu mal byťtýždeň. Teraz nebol čas na vyplakávanie. Deport za hranice bol pripravený. Pritom ani úbohých žiadateľov z Malty nikto neinformoval o tom, že dieťa, ktoré sa im páčiktoré chcú, niekoľko fatálnych zádrhelov. Zaplatili nemalé výdavky na sprostredkovanie adopcie. Za ubytovaniepobyt na Slovensku, za oficiálne preklady úradných dokumentov. Vo svojich myšlienkach safixovali na dieťatešili sa na spoločný život.

Volám teda pani Císarovej, riaditeľke Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detímládeže (CIPC). Tento úrad je priamo zodpovedný za zahraničné adopcie.

Myslela som si, že prípad nepozná, a teda nevietýchto závažných okolnostiach, pre ktoré sa Karolínkazozname nemala vôbec ocitnúť. Povedala mi, že s prípadom je všetkoporiadku, že prešiel dvomi komisiami, všetko je preskúmané a že to len profimama robí prieky, lebo sa objavili žiadateliajej sa nepáčia.

To nebola pravda, nakoľko som vedela, že pani Monika žiadosť na súde od minulého roku. Vtedy žiadni žiadatelia neexistovali. Dieťa teda malo byť okamžite vyradené zo zoznamu voľných detí.

Pýtala som sa jej, či niekto od nich čítal zložku malej Karolíny, kde je uvedené, že väčšinu svojho života žijespoločnej domácnosti so svojimi súrodencami. Ako teda budú riešiť to, že dieťa na Slovensku pevné súrodenecké väzby? Na to mi povedala, že o tom musí rozhodnúť súd.

Rovnako nepravda. Bolo v plnej kompetencii CIPC, kolízneho opatrovníkadetského domova, aby počas procesu vznieslizáujme dieťaťa námietku, že osvojenie Karolínky nespĺňa zákonné podmienky.

Po tomto telefonáte sa začali diať veci

Pani Monike vedenie detského domova oznámilo, že Karolínka sanej už z víkendovej interakcieMalťanov nevráti. Že ostanenichrovnonimi potom po súde odíde.

NikolkaSebastiál boli na víkendovom pobytesvojej biologickej matky. Monike oznámili, že ani tieto dve deti sa po víkende do jej rodiny nevrátia. Berú si ich späť do detského domova. Budú tam s ostatnými deťmi na skupinepsychologička ich tam bude pripravovať na to, že prídusestru.

Jednou ranou pripravili všetkýchvšetko. O lásku, vzťahy, istotu. Aby len nič nestáloceste pripravenému odsunu dieťaťa za hranice.

Piatkový telefonátpani Císarovou mal teda takýto efekt. Tesne pred súdom bolo treba preonačiť okolnosti tak, aby sa aspoň na papieri zdalo, že deti nemajú žiadne súrodenecké väzby. Tomu hovorím intervenciazáujme dieťaťa. Intervencia tých, ktorí boli za tento patový stav bytostne zodpovední.

Pani Monika teda zostalapondelok doma úplne sama. S nariadenou dovolenkou.

Karolínka bola u Malťanov. A zúfalá Nikolka so Sebastiánom sa márne snažili pochopiť, prečo ich strčilirodiny do detského domova. A najmätakýchto strašných časoch, keď majú prísťsestru. Prečo nemohli zostať doma? Nerozlúčili saškole aniškôlke, nerozlúčili sa so sestričkou, aniMonikou…

Vysvetlite to malým deťom! Vysvetlite im, že dospelí ľudia nechutní intrigáni, ktorí sa zo všetkého najviac starajúseba, i keď je ich pracovnou náplňou chrániť záujmy bezbranných detí.

To však vôbec nebolo všetko. Naštvaná som sa chystala publikovať článok o tom, čo týmto deťom robia. Detský domov, psychologička, sociálni pracovníci, CIPC.

Hodila som pred tým na facebook udičku, že sa chystámprípade napísať. Veľmi dobre viem, kto všetko do môjho profilu chodí, preto som tušila, že tamtamy sa roznesú. Záujem verejnosti je totiž jedinou relevantnou zbraňou proti ich svojvôli. Reakcia na seba nenechala dlho čakať.

Chceli sa opraviť. Zasa však svojim nechutným spôsobom

Zo stresu urobili ďalšiu úžasnú vec. Miesto toho, aby kultivovane kapitulovalipriznali, že v procese urobili chybu, ospravedlnili sa zahraničným žiadateľom, deťom aj profimatke, naďalej pokračovalinebetyčných absurdnostiach a v poškodzovaní psychického zdravia detí.

Priviedli NikolkuSebastiána za ich malou sestrouMalťanom. Deti pri rozlúčke urobili ohromnú scénu. Plakali, nariekali, kričali. Nechceli sa odtrhnúť od seba. To všetko pod odbornýmbedlivým dohľadom zainteresovaných.

Chýballen deň do súdu, kedy si mali potenciálni žiadatelia odviezť Karolínku. Vtedy mi volá pani Císarováhovorí, že z obavy zo zverejnenia prípadu začali veci naprávať.

A to tak, že psychologička dalaadopcii zamietavé stanovisko, lebo spozorovala medzi súrodencami pevné súrodenecké väzby. Takže celá rozlúčková dráma, ktorú deťom pripravili, mala slúžiť ako alibi pre takéto rozhodnutie. Potrebovali niečo dramatickédesivé, čo by dostatočne oprávňovalo psychologičkutomu, aby deň pred súdom mohla zmeniť názor.
Žiadatelia dovtedy žili v tom, že všetko je v poriadku.

Súd bol samozrejme odročený. Urazení zahraniční manželia so slzami a s nenávisťoutejto krajine nastúpili do lietadlaodleteli. Predpokladám, že ak niekde naďabia na našu vlajku, tak si odpľujú.
Medzinárodná hanba.

čo deti?

Myslíte si, že v niekom sa pohlo svedomie? Že sa im niekto ospravedlnil? Že sa niekto snažil odčiniť to, čoich živote napáchaliNebuďte smiešni. Malú Karolínku nevrátili do rodiny. Šľahli ju na skupinu do detského domova. Celý svoj život bola v rodine. Monike hovorírok „mama“.  Viete si aspoň trochu predstaviť, čo to dieťa musí prežívať? Anipsovi by ste sa tak nesprávali.

detskom domove trávia svoje dni aj Nikolka so Sebastiánom. Denne na telefóneMonikou, ktorej plačú do ucha. Nikomuničomu nerozumejú. Monikin manžel už odmieta zobrať slúchadlo, keď volajú deti. Malá Karolínka sa ho po každé pýta, kde bude zajtra spinkať. Nezvláda otázky detí. Chlapi, keď plačú, nechcú, aby bol niekto pri tom.

Kompetentní usilovne uvažujú nad tým, ako by profimamu potrestali za ich vlastné chyby. Teraz je otázkou dňa, kde budú deti tráviť leto. Vraj ich dajú biologickej matke. Karolínkanej nikdy nebola. A biologická matka, ktorá si našla konečne prácu, vystrašená premýšľa, čo tým vlastne sledujú.

Monika je na nútenej dovolenke. Chce deti na leto. A nielen na leto. Hovorí, že musí vyliečiť tie ich rany.

Prihlásila sa do prípravy na náhradné rodičovstvo. Do starostlivosti si chce okrem Karolínky zobrať aj jej dvoch súrodencov. Hrozí sa toho, čonimi systém ešte napácha, kým sanej raz snáď dostanú.

ako dlho si budú navzájom plakať do slúchadla.

Ako sa vám to javí? Ako sociálnoprávna ochrana detí? Že nie? Ale presne takto to je. Toto sanás volá „ochrana detí“. Správaťnim akomechu hnilých zemiakov, do ktorého je možné kedykoľvek kopnúť, preložiť, odložiť, nechať tak. Podľa potreby sociálnych ochrancov.

Každý svoj kalich pochopeniatolerancie. Mnepretiekol. Už som videla príliš zlomenýchzničených detí na to, aby som mohla povedať, že tento systém je nefunkčný, zlýzbabraný. Bez profesionality, bez kontrolyhlavne, bez toho, čo byť jeho základnou esencioubez záujmuchránenie záujmov detí.

Haló, je v tej tme ešte vôbec niekto, komu na tých deťoch záleží?