Násilné adopcie rómskych detí homosexuálnymi rodičmi

Násilné adopcie rómskych detí homosexuálnymi rodičmi

Občas sa dejú nesúvisiace veci vo veľmi nešťastných spojitostiach. Ešte stále hrmí médiami búrka okolo detí, ktoré boliAnglicku odňaté slovenskej rodine zverené boli do adopcie. Homosexuálnemu páru. Voči tomu sa ohradzujú rodičia, ktorí si neprajú, aby ich deti boli vychovávané homosexuálnymi mužmi.
Nešťastnými spojitosťami nazývam to, že v tomto medializovanom prípade sa spájajú dva rovnako závažné ale úplne nezávislé problémy.

 

1.       Anglické adopcie detí cudzích štátnych príslušníkov

Anglicko je špecifické raritným odnímaním detíbiologických rodín. Nezvyklé nie je to, že dieťa môže byť za istých okolnostírodiny vyňaté. situáciedôvody, kedy je naozaj nutné dieťa chrániť pred jeho biologickým rodičom alebo pred zanedbávaním. Záleží na súdochsociálnych pracovníkoch, aby tieto dôvody naozaj dôsledne zvažovali. Či naozaj zvažujú, to nemožno fundovane posúdiť, keďže na poručnícku agendu platíAnglicku prísne informačné embargo zakotvenétamojšej legislatíve.

Kardinálnym problémom je však to, že deti, ktoré rodín vyňaté idú do adopcie. Adopcia alebo nezrušiteľné osvojenie je nezvratná forma náhradnej rodinnej starostlivosti. To znamená, že rodičia strácajú nad svojim dieťaťom všetky svoje rodičovské práva, už nikdyžiadnym spôsobom do výchovy dieťaťa nezasiahnu. Strácajúním navždy kontaktnech by akokoľvek pozitívne zmenili svoj život, ich detinikdy nebudú ich. Za žiadnych okolností.

Ak by rodina na Slovensku dieťa zanedbávala, rovnako jej budú deti odňaté. Ale. Pokiaľ rodičia nestratia o dieťa záujem, pokiaľ ho navštevujú, kontaktujú, tento záujem rodiny je podporovaný. Adopcii u nás predchádza totiž ešte jedno súdne rozhodnutie. A to rozhodnutie o osvojiteľnosti.
K pojednávaniu o osvojiteľnosti súd prikročí až vtedy, ak rodič neprejavil o dieťa pol roka skutočný záujem.

Aj vtedy je však rodič naďalej účastníkom konania vo veci osvojiteľnosti, kde môže toto rozhodnutie zvrátiť tým, že pred súdom vyhlási, že svojich rodičovských práv a povinností sa nemieni vzdať. Z povinností mu teda bude vyplývať to, že na dieťa bude musieť naďalej platiť výživné štátu, a svoje rodičovské práva si môže uplatňovať tak, že v prípade záujmu sa bude s dieťaťom stretať.
To znamená, že dieťa nemôže ísť do adopcie, pretože by sa pre rodiča nad ním navždy a nezvratne zatvorila voda. Rodič by nemal informácie, nemohol by sa s dieťaťom vidieť, nemohol by si požiadať o zverenie dieťaťa späť, ak by sa napr. upravila jeho sociálna situácia. Dieťa môže však ísť do pestúnskej rodiny alebo v horšom prípade do detského domova.


Šanca pre rodinu v takomto prípade stále zostáva otvorená. Ak sú staršie deti vyňaté z biologickej  rodiny, veľmi často stavajú svojich rodičov na piedestál a dúfajú v ich lásku, nezávisle od toho, aký komfort majú v nových podmienkach náhradnej rodiny.  Preto ak je to možné, treba vzťahy biologických rodičov a detí pestovať, i keď je to mnohokrát pre pestúnov alebo profesionálnych rodičov ohromne namáhavá cesta. Ale je v nej nádej, že vzťahy medzi biologickým rodičom a dieťaťom neochladnú a dieťa sa raz snáď vráti do svojej pôvodnej rodiny. 

V UK si zrejme na druhé šance nepotrpia, čo je práve v takej citlivej otázke, akou je odňatie detí rodičom veľmi bolestné. Je to niečo ako rozsudok smrti, kedy sa po vykonaní rozsudku nedá viesť opravný proces, resp. zostáva len možnosť ospravedlniť sa pozostalým.
Vo vyspelej civilizovanej krajine, nech sa akokoľvek zaštíťuje ochranou detí, nie je možné takýmto fatálnym spôsobom a bez možnosti nápravy a druhej šance trhať rodiny, najmä ak je v systéme k dispozícii toľko peňazí, personálu a nástrojov na záchranu a sanáciu rodiny.  Dieťa nie je tovar, nepresúva sa, nemá byť v žiadnom kolobehu. Je potrebné sa zaoberať tým, ako rodine pomôcť, aby bola počas krízových období posilnená a aby sa dieťa mohlo čo najrýchlejšie vrátiť späť. Deje sa pravý opak.
Čo na to OSN a jeho Charta práv dieťaťa? Nedozvieme sa. O tomto závažnom probléme starého kontinentu mlčí. 

2.       Adopcie detí homosexuálnymi pármi

Medializovaný prípad prilial olej do diskusie o "tradičnej rodine" a adoptovaní detí homosexuálnymi pármi. Téma je u nás práve hutne zneužívaná farizejmi na vytrieskavanie politického kapitálu. Mnohí politici majú plné ústa rodiny a jej ochrany, no nikto si nepovšimol z ich strany žiadnu aktivitu, ktorá by život rodín zlepšovala. Vôbec ich nezaujíma, že kapacita detských domovov je náhle prečerpaná, že tam najnovšie prúdia deti, ktoré pripravila o rodičov zlá sociálna situácia. Nezaujíma ich, že náš štátny systém ochrany detí nemá vôbec nič spoločné s ochranou rodiny, o ktorú im akože tak okázalo ide. Rodina je pre nich úžasný marketingový slogan. A spriahnu sa aj so samotným diablom, aby sa prostredníctvom „rodiny“ dostatočne spropagovali. Manželstvo a rodičovstvo sú pre nich synonymá, nehľadiac na to, že v skutočnosti veľa manželov nie je rodičmi a veľa rodičov nie je manželmi. A nie sú pre to o nič menej hodní ochrany a záujmu.

Týmto farizejom nejde o blaho rodiny. No nejde im ani o to, aby poškodili ľudí s homosexuálnou orientáciou. Ide im jedine a výhradne o seba. A o to, aby svoju legitimitu na politickej scéne dokazovali viditeľným i keď nezmyselným spôsobom. Smutné je, početné davy to neprekuknú.

Dnes som sa rozprávala so zamestnankyňou detského domova, ktorá sa sťažovala, že sa im už dlho nedarí do rodiny umiestniť dvanásťročné dievčatko, ktoré pobyt v detskom domove veľmi zle znáša. Je citlivé a toto prostredie mu navidomoči ubližuje. Náhradných rodičov, ktorí by mali záujem o väčšie deti je ako šafránu.
Dieťa je umiestnené v skupine s ďalšími vekovo príbuznými deťmi. O tieto deti sa stará denne niekoľko ľudí v pravidelných pracovných zmenách. Z toho vyplýva, že dieťa nemôže nadviazať so žiadnou osobou hlbší vzťah. V kolektívnom zariadení prichádza často k psychickej deprivácii dieťaťa, čo sa prejavuje ako zaostávanie vo všetkých vývinových ukazovateľoch, neschopnosť v neskoršom období vytvárať si plnohodnotné partnerské vzťahy, po ukončení ústavnej výchovy je časté asociálne správanie.

Preto odborníci považujú za najlepší záujem dieťaťa to, aby nadviazalo vzťah s aspoň jednou kľúčovou osobou. Pevný vzťah nadviazaný v detstve má zásadný význam pre zdravý vývoj jeho psychiky a jeho úspešnú socializáciu. Ak dieťa taký vzťah nemá, stráda a jeho emocionálny, sociálny a psychický vývin stagnuje.  A ak je teda možnosť umiestniť dieťa do rodiny a poskytnúť mu individuálnu starostlivosť, treba túto možnosť využiť.

Argumentom, proti adopcii detí homosexuálnym párom je absencia vzoru otca alebo matky. No druhým možným variantom je život dieťaťa v ústavnej starostlivosti, kde je 90% personálu ženského pohlavia a pritom navyše neuspokojuje základné emocionálne potreby dieťaťa. Na zváženie je teda, či dieťa má iné šance vyrastať v rodine s materským a otcovským vzorom.  A keďže je ústavná starostlivosť pre celkový zdravý vývoj dieťaťa nevhodná, je nutné uprednostniť lepšiu alternatívu. Ak o dieťa neprejavili záujem žiadni iní žiadatelia, v záujme jeho zdravého vývoja je rodina s homosexuálne orientovanými rodičmi lepšou alternatívou, ako žiadna rodina, čiže ústavná starostlivosť.

No na Slovensku táto možnosť nie je dostupná. Pár rovnakého pohlavia si dieťa adoptovať nemôže. Dieťa si môžu osvojiť len manželia alebo jednotlivec. Je však častejšie a pravdepodobnejšie, že pár rovnakého pohlavia vychováva deti, ktoré boli splodené v predchádzajúcich stroskotaných heterosexuálnych vzťahoch. Vtedy sa za rodiča dieťaťa považuje iba jeho biologický rodič. Jeho partner či partnerka i napriek tomu, že sa rovnakým dielom o dieťa stará, nemá žiadne práva. A to od triviálneho podpisu na oznam o školskom výlete, informovanie o zdravotnom stave dieťaťa až po krízovú situáciu, že rodič dieťaťa príde o život. Dieťa vtedy bude považované za sirotu a to aj v prípade, že sa o neho celý život rovnako intenzívne staral aj druhý partner/partnerka, ktorého dieťa prijíma za rovnocenného rodiča.
No v súčasnom absurdnom stave spoločnosti, kde úraduje inkvizícia,  je zaoberanie sa týmito vážnymi otázkami rúhaním.

 

Bohužiaľ sa často stáva, že sa komplikovaných tém chytia bulvárne média, ktorých úlohou je priniesť senzáciu za každú cenu. A tak sa stane, že v desiatich vetách zmotajú odoberanie detí rodičom, adoptovanie homosexuálnymi pármi a všetko to prikorenia Rómstvom. Nemajme im za zlé. Vášne, ktoré rozdúchajú ich živia.
Problémom je, ak sa týmto témam nevenujú seriózne slovenské médiá serióznym spôsobom. Problémom je, ak sa tomu nevenuje politická špička, exekutíva a odborníci.

Kým bude prístup k týmto témam neustále zneužívaný ako zdroj polarizácie spoločnosti, nikdy sa z nich nevymaníme a nepohneme sa ďalej. A niekomu to ohromne vyhovuje.