Nezamestnanosť a mladí dospelí

Nezamestnanosť a mladí dospelí
 
Z detských domov na Slovensku postupne odchádza po dosiahnutí plnoletosti veľké množstvo mladých dospelých, ktorí boli vyňatí zo svojho pôvodného rodinného prostredia. Aj keď nejde o homogénnu skupinu mladých dospelých, nezamestnanosť, slabá kvalifikácia a celkovo zvýšené riziko sociálnej  exklúzie zasahujú týchto ľudí častejšie ako rovesníkov, vyrastajúcich vo svojich rodinách. Pre mnoho mladých dospelých, ktorí opúšťajú detské domovy, je táto cesta veľmi ťažká.  

 

Je to pre nich náhla a oveľa ťažšia zmena (najmä v hľadaní si zamestnania, ak ho nemajú zabezpečené  v čase odchodu) v porovnaní s mladými dospelými, ktorí vyrastajú vo svojich pôvodných rodinách. To, či sa im v neskoršom živote bude dariť alebo nie, je pripisované komplexným súvislostiam, kde akékoľvek zjednodušenia a jednoduché odpovede nie na mieste.
Tí mladí dospelí, ktorí zažili počas umiestnenia stabilitu, spolu s dobrou kvalitou starostlivosti, častejšie dosahujú lepšie výsledky po odchode z náhradnej starostlivosti ako tí mladí dospelí, ktorí mali skúsenosť s viacerými umiestneniami, prerušeniami, alebo starostlivosťou, ktorá pocit stability narušovala. Pod dobrou kvalitou starostlivosti sa myslí najmä poskytnutie takej starostlivosti, ktorá znamená kontinuitu, bezpečnosť, asistenciu v čase odchodu mladého dospelého, pri poskytnutí vzdelávania, alebo terapeutického servisu pre tých mladých dospelých, ktorí ho potrebujú.
 
Schopnosť nájsť si prácu a dostupnosť  bývania úzko súvisia. Bývanie je dôležitým predpokladom toho, ako sa mladým dospelým darí v neskoršom živote na trhu práce. Veľmi nepriaznivou okolnosťou pri prechode do samostatného života je odchod do nestabilného alebo nevhodného bývania.  Mladí dospelí môžu ostať aj v nevhodnom a nestabilnom bývaní, alebo za účelom pomoci a asistencie, odísť aj do pôvodnej rodiny. Pre tých,ktorý sa nemôžu vrátiť späť do rodiny – a nie je ani šanca odchodu do núdzového bývania, hrozí prepad do stavu bezdomovectva. Ak je ale bývanie po odchode stabilné, môže napomôcť lepšiemu plánovaniu vlastnej budúcnosti. 
 
 
Takmer polovica mladých dospelých zahrnutých do prieskumu sa po odchode z detských domovov nikdy nezamestnala. Druhá polovica zamestnaná niekedy bola, ale zďaleka nie všetci z nich mali prácu zabezpečenú už v čase odchodu. Mladí dospelí sa po odchode zamestnávajú v zamestnaniach, ktoré majú hlavne príležitostný charakter. 
Skupina detí s diagnostikovanými poruchami správania sa najhoršie zamestnala spomedzi všetkých detí, ktorým boli pridelené diagnózy.
Absolvovanie špeciálnych škôl sa ukázalo ako jeden zo zásadných ukazovateľov, znižujúcich šance následného uplatnenia mladých dospelých. Ak je absolvovanie špeciálnej školy kombinované s etnicitou, vyhodnotenou ako rómskou, potom klesajú šance ešte viac.
 
Ak chceme zlepšiť vyhliadky mladých dospelých, musí sa zabezpečiť efektívnejšia pomoc v oblasti školskej dochádzky  a zamedziť, aby deti z tohto prostredia nezlyhávali v škole a neboli preraďované do špeciálnych škôl.  Prieskumy zo zahraničia uvádzajú pozitívny vplyv náhradnej rodinnej starostlivosti pri neskoršej snahe zamestnať sa. Priaznivým faktorom sa ukázala existencia kontaktu na širšiu rodinu, v porovnaní s kontaktom na obidvoch pôvodných rodičov. Hoci to, či sa s rodinou pracovalo alebo nie, zamestnanosť nediferencovalo, porovnanie jednotlivých foriem aktivít sanácie rodinného prostredia ukázalo, že najviac sa darilo zamestnať skupine mladých dospelých, kde bola do spolupráce zapojená najmä širšia rodina.
 
Zistenie, že pôvodná rodina môže mať po odchode negatívny vplyv na schopnosť mladého dospelého zamestnať sa, ešte neznamená, že prostredie detských domovov je ideálnym riešením. Aj keď sa preukázali pozitívne vplyvy z prostredia detského domova, zlepšujúce situáciu   v zamestnanosti (skupiny pre mladých dospelých, zotrvanie v detskom domove po dovŕšení  plnoletosti, dĺžka pobytu v skupine pre mladých dospelých), vysoké podiely ľudí bez práce,  opúšťajúcich rezidenčné prostredie, vysoko prevyšuje priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti vrstovníkov v ostatnej populácii.
Ak aj mladí dospelí z detského domova študujú na univerzite, ide o ojedinelé prípady, ktoré sú výnimkou. Z celkového pohľadu nie sú detské domovy prostredím, ktoré by zlú pracovnú situáciu mladých dospelých vyrastajúcich mimo rodín, zlepšovali. 
 
Zdroj: Mladí ľudia odchádzajúci z detských domovov a ich uplatnenie sa na trhu práce, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2012