Reedukačné zariadenia a hladné deti. To sme v Etiópii?

Reedukačné zariadenia a hladné deti. To sme v Etiópii?

Reedukačné domovy dlhodobo problémom a to z viacerých dôvodov. To že sociálny kvázidemokrat  Blaha bezprecedentne tliacha o tom, že hlad detíústavoch je spôsobený zhýralým kapitalizmom, je len surovou bodkou za sociálnym cítením, ktorého symbolom hodinky jeho predsedu
zlepšenia sa nedočkáme, pokiaľ bude rezort školstva viesť dezorientovaný deduškoMinisterstvu práce, sociálnych vecirodiny bude šéfovať učeňCalex-u, obohatený diplomomVUML, o ktorého stranícku knižku KSS sa sociálna prácaživote ani neobtrela.

 

Hlad ako výchovný prostriedok?

Témou dňa je hlad detíreedukačných zariadeniach. to na svedomí stravná jednotka, ktorá sa určuje percentami zo životného minima. Reedukačné centrá na stravu vynakladajú denne 2,43 eura na jedného chovanca. Podľa záverov, ktoré priniesol úrad ombudsmanky, to pre deti znamená hladovanie. Pre dospievajúcichreedukačných centrách nedokážu zložiť jedálny lístok tak, aby deti za túto sumu nasýtili.

Ak by si niekto pomyslel, alebo nebodaj nahlas povedal, že nič iné si haranti ani nezaslúžiatrocha hladu ich privedierozumu, tak je zjavné, že do civilizácie nepatrí. Hlad totiž ešte nikoho neprevychoval, hlad prebúdzaľuďoch iba tie najstaršie pudy, ktoré sa prejavujú agresiou.

hlavne nezabúdajme, že hovorímedeťoch.

Neúčelné väzenie pre záškolákov

Počet detíreedukačných zariadeniach sa pohybuje okolo čísla 700. Najčastejšou príčinou umiestnenia detíreedukačke je záškoláctvo, útekydomu alebo z detského domova a nerešpektovanie autorít. Ak by sme si teda mysleli, že zariadenia majú slúžiť výhradne na internáciu maloletých zločincov, boli by sme na omyle. Navyše pôvod problémov týchto detí je väčšinou zakotvený hlbokoich biologických rodinách.

Štátna školská inšpekcia hodnotila ako vyslovene nevyhovujúcu diferenciáciu zariadení, kvalifikovanosť pedagógov, nedostatok odborných zamestnancov - psychológov, špeciálnych pedagógov, absenciu špeciálnych programov a nerealizovanie terapeutickej činnosti. Používanie samotky bolo a je predmetom kritiky inšpekcie, ľudskoprávnych organizácií aj úradu ombudsmanky.

reedukačných zariadeniach sa ocitajú deti bez ohľadu na závažnosť príčin, ktoré ich do zariadenia priviedli. Podľa záverov Inštitútu pre výskum prácerodiny„...Existujúci systémový stav je nevyhovujúci- reedukačné zariadenia sa stali „odkladacím miestom" pre deti, ktoré „zlyhali" a preto spoločensky, či skupinovo „nepohodlné", či „nežiadúce". Nedá sa napríklad vylúčiť riziko umiestňovania detí so závažnými psychickými ochoreniami (bez zaistenia potrebnej psychiatrickej starostlivosti) a podobne."

Úrad ombudsmanky tiež upozorňuje na neľudské zaobchádzanie, telesné trestanie, ponižovanie, vyhrážanie sa, psychický nátlak, vulgarizmy, zneužívanie ochrannej miestnosti (samotky) na trestanie za banálne prehrešky.

Pripomeňme si, že stále hovorímedeťoch.

Reedukačky nie o vzdelaní. Ale zmeny nikto nemá rád

Jedným zo základných problémov je rozdelenie agendy reedukačných domovov  medzi rezort školstva a rezort práce a sociálnych vecí a rodiny. V tomto prípade ideústavnú starostlivosť ako formu náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá by mala mať presah na aktívnu spoluprácu s rodinou, mala by obsahovať terapiu, intervenciu sociálnych pedagógov, sociálnych pracovníkovpsychológov. Bez takejto súčinnosti je akákoľvek trvalá zmena nemožnáreedukačný domov je naozaj len odkladiskom detí. Pridrahýmzbytočným odkladiskom.

Reedukačné zariadenia patria pod rezort školstva. To už dlhodobo nedokáže naplniť reedukačný teda prevýchovný zámer v zariadeniach. Nedokáže dokonca garantovať ani adekvátne vzdelanie týchto detí, keďže väčšina detí  bez ohľadu na ich schopnostiinteligenciu je odkázaná na učňovky, ktoré zriadené pri konkrétnom reedukačnom zariadení. Ak reedukačka učňovkuodborom „kníhviazač", dieťa bude kníhviazačom aj keby traktory padali
Rezort školstva nie je schopný striehnuť ani nad dodržiavaním ľudských právtýchto zariadeniach, nehovoriacDeklarácii práv dieťaťa.

Problémy detí majú hlbšie korene

Keďže zariadenie často nepracuje anidieťaťom samotným, nie je prekvapením, že s jeho  rodinoujeho sociálnym prostredím nepracuje vôbec. Dieťa vysotia do takých podmienokakých prišlo, a to i napriek tomu, že toto prostredie bolo zdrojom jeho problémov.

To považujú za závažnú systémovú chybu hlavne sociálni pracovníci, ktorí musia vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detísociálnej kurately. Deti bývajú umiestňované desiatkystovky kilometrov od rodiny, takže akákoľvek návšteva, prácarodinou, či nebodaj sanácia rodiny je tým pádom vylúčená
Obrovské aj rozdiely medzi jednotlivými zariadeniami. Kýmjednom snaha personálu vedieuspokojivým výsledkom detí, v inom deti môžu trpieť pod tvrdou šikanou psychopatických násilníkov
Chýbajú štandardy, odbornosťstratila sa pointa.

Reedukačné zariadenia patria pod sociálne veci

Ochrana detírodiny podstaty svojej náplne spadať pod Ministerstvo práce, sociálnych vecírodiny. Tieto zariadenia vykonávajú náhradnú rodinnú starostlivosť. Mali by spĺňať prísne podmienky príslušných zákonov.
Nenechajte sa mýliť, nie je to nová idea. No vždy, keď bola táto myšlienka nastolená, sformovala sa klika riaditeľov a zamestnancov reedukačiek, ktorí veľmi okázalo hlásali svoju nespokojnosť. Báli sa? Čoho?
Že počet detí na skupine klesne a bude musieť byť iba tak veľká, aby sanej dalodeťmi pracovaťvenovať sa im? Že budú musieť prijať viac zamestnancov? Že štandardy budú oveľa prísnejšie? Že budú musieť pracovaťrodinoubrať ohľad na to, že dieťa nevyrástlo na strome? Že im budú cez plece nazerať sociálni pracovníci?

Na zmenu nenabral dodnes žiadny minister školstva odvahu. Najlepšie je vred neškriabať. Veď  nikomu prekáža, že stovky detí zbytočne zatvorené po celé mesiaceroky. No a to, že deti hladné, to je už len desivým kamienkom do tejto mozaiky.

Nie, nie sme v Etiópii, sme na Slovensku.