Ryby v Trnávke

Ryby v Trnávke

Prišli nás do Trnavy navštíviť priatelia z ďalekaDve rodiny s deťmi. Ubytovali sme ich v zámočku za mestom, ktorý nedávno postavili, lebo mesto nutne potrebovalo ďalší hotel. Hneď ráno sme ich išli vyzdvihnúť na malú nedeľnú prechádzku po meste.Schádzali sme dolu briežkom po udržiavanom anglickom trávniku smerom k zámku a už z diaľky sme videli ich deti, ako behajú a jašia sa okolo fontány

K ich rodičom podišiel pán z personálu a podal im štvoro papučiek - vraj aby nebehali bosé, zem je chladná

Rýchlo sme sa vychystali a išli sme sa prejsť po uliciach mesta. Boli tu prvý krát a chceli ho spoznať. Ulice aj uličky boli krásne upravené a upratané, historické domy opravené do pôvodnej nádhery, pri pamiatkach stáli sprievodcovia a na požiadanie robili výklad turistom. 

Posadili sme sa na chvíľu do malej kaviarničky pod slnečník a vychutnávali sme si babie leto. Zakrátko sme pokračovali v prechádzke. Už sme sa hodne vzdialili, keď nás dobehla čašníčka a pýta sa ma, či tí naši hostia nie sú náhodou Nemci, lebo na vedľajšom stole si niekto zabudol Spiegel. Povedala som, že nie, to nie je náš časopis a ona sa s úsmevom ospravedlnila a bežala späť do kaviarne. 

Na Hospodárskej boli krásne farebné ihriská pre deti, tak sme sa chvíľu zdržali. Potom sme kráčali po lávke nad Trnávkou smerom k Zelenému kríčku. Na betónovom múriku mosta sedela nádherná mladá černoška. Dívala som sa, ako sa jej lesknú kvapky na tvári. Bol to krásny kontrast. Vtom sa zaklonila, zdvihla nohy a chrbtom zletela z mosta. Preboha! Ona sa zabila! Ona spáchala sebevraždu!
Rýchlo som obehla most, aby som sa pozrela do koryta špinavého potoka a čakala som hrozný obraz. Z tej výšky...musela byť mŕtva. 

To, čo som videla mi naozaj vyrazilo dych. Voda v Trnávke bola hlboká a číra, kúpali sa tam veľkí aj malí, a černoška bežala už zasa po schodíkoch hore, aby si znovu skočila. Zostala som stáť v nemom úžase. Kúsok ďalej som zbadala plávať ryby, podišla som a videla som až na dno. Bolo tam veľa rýb. Krásnych veľkých rýb.
Kričím na priateľov - poďte sa rýchlo pozrieť! toto je Trnávka, pozrite, aká je čistá a hlboká, a ryby! vidíte tie ryby? Pozrite, aj ľudia tam plávajú! - nadšene a dojato som im to ukazovala. Oni stáli na brehu, nechápavo na mňa hľadeli a vôbec nerozumeli, z čoho mám takú radosť a prečo im ukazujem práve túto neveľkú riečku.


Tie emócie ma prebrali. Budík ešte nezvonil, ale ja som sa napriek tomu prebudila. So žalostným pocitom, že mnohých vecí sa jednoducho nedožijem. Smutné precitnutie.
To sa mi zrejme do snov dostali niečie predvolebné sľuby.