SMERácki nímandi ničia životy detí

SMERácki nímandi ničia životy detí

Títo sociálni babrácizrejme nevedia, kam odložiť svojich vážených členov a každému kto sa uchádza, zveria pokojne detidetských domovov. Bez toho, aby mal na to dotyčný aspoň adekvátny papiervysokej školy, bez toho, aby mal kus toho ich sociálneho cítenia.
Opakovane sa stretámabsurdnými výberovými konaniami, ktoré vyhrávajú vojaci vo výslužbe, skrachovalé učiteľky, totálni neschopáci alebo nímandi podobní tomuto, ktorý si svoje ego ukája na tom, že dievčatá bez rodičov nechá vystrihať dohola ale predtým ich opije.

Terazpreteká pomyselnému „hrnčeku var" cez okraj. Je to varovný prst pre Ústredie práce, ktoré drží stráž nad detskými domovmi, aby kopli do členku niekohotejto červenej vládydali im vedieť, že toto je už významne cez čiaru. Nezáleží imani na tom, kto bude viesť, strážiťchrániť viac ako 5.000 detí bez rodičov. Je im úplne jedno, že ich nechávajú svojim úchylným nominantom a kamarátom. To už je hyenyzmus najhrubšieho zrna.

Tuto sa ale hráživoty. A to o životy detí. Kto to nevie riadiť, je strojcom totálneho nešťastia pre dieťa akéhokoľvek veku. Detský domov nie je úschovňa pre neschopáka so SMERáckou knižkou. Detský domov potrebuje za riaditeľa  manažéra, potrebuje dobrého sociálneho pracovníka, potrebuje tím pre profirodiny. Toto nie je úschovňa pre SMERáckych skrachovancov. To je vážna sociálna práca.

Táto vláda devalvuje to, čo mimovládne organizácie prácne krok za krokom vydobyli  v priebehu minulých dvadsiatich rokov. Že dieťa svoje práva, že aj deti bez rodičov majú svoju dôstojnosť, ktorú treba chrániť, že štát týmto deťom musí pomôcť, pretože problémy si neprivodili oni, ale do nešťastia ich dostali dospelí

Je neprípustné, aby  film Requiem pro panenku bol po dvadsať rokov stále aktuálnym dokumentom o tom, ako sa štát správa k deťom bez rodičov. Už sme mali byťúplne inom levele. No bohužiaľ sme stálečasoch Dickensa , kedy detidetských domovoch trpia a to len pre to, že domovu vládne nominant politickej strany. To ich  SD znamená vraj sociálna demokracia. Nie je to bohužiaľ ani sociálna a už vôbec nie demokracia. Len banda bezcitných nímandov, ktorých by v súkromnom sektore nezobrali ani dlážku zametať.

Tak teraz strážia deti. A ničia im životy. V mene štátu.