Stratené deti

Stratené deti

Okolnosti prípadu vyšetruje odbor kontroly Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, odbor kontroly Ministerstva školstva, ÚPSVaR v mieste bydliska dotknutých a Okresné riaditeľstvo policajného zboru v mieste bydliska mladistvého.

 

Pani Z. sa stala náhradnu matkou. Vzala si do pestúnskej starostlivosti troch zo štyroch súrodencov. Štvrtý chlapec, ktorý už do rodiny nechcel ísť, zostal v detskom domove. Odtiaľ bol po čase premiestnený do reedukačného ústavu.

Rodina pani Z. však na ňho nezanevrela. Často si ho brávali na víkendy a samozrejme na všetky sviatky. Obdarovávali ho hodnotnými darmi, kontaktovali sa telefonicky aj osobne.

V jeden neskorý letný večer u nich zazvonil zvonček. Keď pani Z. otvorila, vo dverách stál tento chlapec
- Tak, už som doma! - zvestoval.
Pani Z. zostala veľmi prekvapená. Chlapec jej ukázal prepúšťaciu správu z reedukačného domova. Stálo tam, že na základe plnoletosti a ukončenia strednej školy ho prepúšťajú na adresu trvalého bydliska.

Čo bolo dôvodom prekvapenia pani Z.?

1. Spomínaný chlapec nebol doposiaľ plnoletý. 18 rokov mal mať až o niekoľko mesiacov. Napriek tomu ho z neznámych príčin prepustili, čo mu aj zdokladovali prepúšťacím listom, na ktorom bol podpísaný riaditeľ daného ústavu
Maloletý bol za bránu domova prepustený bez sprievodu v čase, keď plnú zodpovednosť za jeho zdravie, život a výchovu mal ústav, ktorému táto úloha bola rozhodnutím súdu určená.

Kto by bol zodpovedný za to, ak by sa chlapcovi niečo za bránou ústavu stalo? 
Napr. zrazilo by ho auto, okradol by ho niekto, zbil, ťažko by ochorel alebo mal úraz...

2. Maloletý bol prepustený na adresu svojho trvalého bydliska. Na tejto adrese nežije toho času ani jeden z jeho rodičov. Otec je mŕtvy a matka žije na neznámom mieste. 
Nikto si neoveroval, netelefonoval ani sa nijak inak neinformoval o tom, do akých podmienok chlapca posiela, ani to, či na miesto prišiel v poriadku. 
Nikto neinformoval jeho matku o tom, že chlapec bude prepustený a matka ani pestúnka ostatných súrodencov nebola vyzvaná, aby si pre chlapca prišli.

Čo by sa stalo, ak by chlapec nemal ani  pestúnku u ktorej by mohol prenocovať?
Zrejme by skončil niekde pod mostom, či na lavičke v parku. A keďže ani v obci, kam sa mal vrátiť neboli o jeho prepustení informovaní, stal by sa bezdomovcom so všetkými dôsledkami, ktoré tento status prináša.

3. Maloletý nebol na pobyt mimo ústavu riadne vystrojený. Pri sebe mal niekoľko kusov oblečenia, občiansky preukaz a vkladnú knižku. Nemal ani hmotné dary  ( napr. elektroniku ), ktoré dostával od pestúnskej rodiny.
 Po nazretí do vkladnej knižky pestúnka zistila, že na danom účte, na ktorý chodil chlapcovi sirotský dôchodok po otcovi, prichádzalo k častým pohybom. Pri porovnaní s vkladnou knižkou jeho súrodenca, ktorý dostával tiež sirotský dôchodok bol rozdiel takmer polovica sumy. (jedná sa o šesťmiestne číslo)

4. Maloletý bol psychiatrický pacient a bol prepustený bez zdravotnej dokumentácie a bez potrebných liekov. Následne sa jeho stavy vyplývajúce z jeho diagnózy začali bez liečby zhoršovať.  Pestúnka sa kontaktovala s jeho lekárom a po niekoľkých ťažkých týždňoch, keď sa snažila pomáhať chlapcovi s úzkosťami všetkými jej dostupnými možnosťami, sa dostala konečne k zdravotnej karte. Jej obvodný lekár nahliadol do zdravotnej karty a konštatoval, že pacient si vyžaduje odbornú lekársku starostlivosť.

Pestúnka kontaktovala pracovníčky kurately na ÚPSVaR, aby jej celú situáciu vysvetlili. Tie  prisľúbili, že zatelefonujú do ústavu a o svojom zistení ju budú informovať.

Pani Z. sa zatiaľ riadne starala o chlapca a jeho troch súrodencov. Pod riadnou starostlivosťou je myslené ubytovanie, strava, pranie, žehlenie, nákup liekov, odevov a pod. V neposlednom rade živý záujem o jeho osobu.
Pritom si však treba uvedomiť, že chlapec až do svojich 18tych rokov bol stále chovancom ústavu, ktorý naňho mal poberať všetky štátom určené dávky. Pani Z. z nich nevidela zatiaľ ani korunu. Starala sa oňho zo svojej dobrej vôle. Vedela, že iného východiska niet.

Pracovníčky ÚPSVaR ju po jej výzvach informovali, že keďže sú prázdniny, nemôžu sa do ústavu dovolať. Toľko starostlivosť sociálnej kurately.
Tento stav pretrvával naďalej bez akéhokoľvek záujmu zainteresovaných.

Po sťažnostiach a žalobe iniciovanej Asociáciou náhradných rodín navštívili kurátorky rodinu pani Z. ale účelom návštevy nebola štandardná kontrola, no smršť otázok a obvinení na jej hlavu, napriek tomu, že pestúnka nebola iniciátorom sťažností. Túto úlohu a zodpovednosť prevzala za ňu ANR.

Moje otázky:

- Čo by sa stalo s chlapcom, keby nemal bezpečný prístav v podobe pestúnskej rodiny?
- Je tento prípad iba súhra okolností, chýb a omylov?
- Aký je systém prepúťania detí z ústavnej starostlivosti?
- Nemali by ho kompetentní sprevádzať v začiatkoch jeho samostatného života, keď my, ľudia vyrastajúci v kompletných rodinách so zázemím sme v podobných situáciách bezradní?
- Naozaj existujú zákony, ktorých implementácia dáva voľnosť takémuto jednaniu bez akýchkoľvek sankcií?

Jedná sa o fatálne zlyhanie systému, bez kontrolných mechanizmov a tak sa natíska otázka, koľko podobných prípadov sa stalo, ale bez šťastného konca.


Neviem a nechcem si predstavovať to, že takýto prístup je bežný a schodný. Nechcem vidieť to, koľko "detí" sa ocitlo bez pomoci a opustených v realite zvanej život.