Žasnem a neprestávam

Žasnem a neprestávam

Nevychádzam z úžasu, keď po roku vidím deti, ktoré urobili vo svojich náhradných a profesionálnych rodinách ohromné pokroky, ktoré sa začali konečne usmievať a v ich očiach je čoraz menej strachu a čoraz viac dôvery.

 

Žasnemneprestávam, keď sa stretávamich rodičmi, ktorí od prvého spoločného stretnutia robili všetko pre to, aby ich deti boli šťastné napriek tomu, že ich opustili najdôležitejší ľudia – ich biologickí rodičia

Noví rodičia tieto jazvy na duši s nimi látajú každý deň. Niekedy na vyliečenie stačí láska, a niekedy treba aj to, aby sa stal rodič odborníkom na svoje zranené dieťa. Stretávam rodičov, ktorí študujú, hľadajú nové terapie, vymieňajú si skúsenosti, trpezlivo navštevujú odborníkov. Bytostne im záleží na tom, aby bolesť, ktoráich deťoch je, premenili na radosťnového života.

Niekedy je táto cesta priťažká. Hlavne vtedy, keď dieťa trpelo zanedbávaním, keď bolo týrané, zneužité alebo strádalo nedostatkom láskypozornostiústavných zariadeniach.
Rany hlbokécestadôvere je namáhavátŕnistá. Na prvé skutočné objatie veľakrát musia rodičia dlho čakaťpocitom vyčerpanosti a frustrácie, keď dávajú veľmi veľaodmenapodobe bozku na líce alebo len chytenia za ruku dlho neprichádza.

Vedia, že riešia trápenia, ktoré oni nespôsobili, ale s láskou a nádejou dúfajú, že to raz bude lepšie. A ono to naozaj časom lepšie je, i keď ten tichý smútokdeťoch niekde hlboko zostáva po celý život. No práve tieto deti dostali veľkú šancupodobe svojich múdrychláskavých rodičov, ktorí pripravení ich viesť, prepačovať, motivovať, pomáhaťhlavne milovať. A láska dokáže zázraky. Zázraky viditeľnémerateľné.

Včera som sa vrátila letného pobytu náhradných rodín, kde som týmto ľuďom skladala obrovskú poklonu, že zachránili svoje deti od nelásky a i keď je to niekedy ťažké, nevzdávajú to. Mnohí sa vyznalitoho, že práve ich deti im pomohli nájsťsebe také hĺbkyschopnosti, o ktorých sami ani netušili, že ich majú, a že to oni vďační svojim malým učiteľom.

Žiaden z nich v sebe nechoval pýchu ani nečakal ovácie za to, že zachránil ľudský život, za to, že urobil zázrak tam, kde ho už nikto nečakal. V pokore robia tak, ako myslia, že je správne pre svojich malých. A ich deti sa naokolo batolili, behali pod stromami, maľovali, smiali sa a hrali. Náhodný pozorovateľ by nevytušil , akou ťažkou cestou k tomu šli. A odkiaľ vlastne.